V dňoch 10. – 14. 6. 2024 sa naši žiaci prímy a sekundy zúčastnili školy v prírode, ktorá sa niesla v duchu hesla Júnová škola zážitkov, čomu bol prispôsobený aj pestrý program. Vzhľadom na to, že išlo o školu, neopomenuli sme okrem zážitkov ani vzdelávanie, a tak bol každý deň venovaný inému vyučovaciemu predmetu.
Pondelok (10. 6. 2024) sme označili ako Deň umenia a bol zameraný na rozvoj umeleckej stránky. Navštívili sme Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici, ponoriac sa nielen do histórie bábkového divadla či tradičných slovenských hudobných nástrojov, ale podporujúc formu zážitkového učenia vyskúšali sme si to aj na vlastnej koži (zahrali sme si bábkové divadlo – Snehulienka, vyskúšali si hru na rôznych hudobných nástrojoch, napr. i na fujare). Následne sme sa presunuli do nášho dočasného bydliska Jedľových Kostolian. Večer sme si spríjemnili tvorivou aktivitou, tvorili sme hymnu a vlajku. Výsledok bol naozaj invenčný a inšpirujúci.
Utorok (11. 6. 2024) – Deň vedy sme využili na návštevu jadrovej elektrárne v Mochovciach, kde sme opäť neboli len pasívnymi pozorovateľmi, ale mohli sme si vyskúšať rozmanité aktivity súvisiace s energiou (jej tvorbou i využitím). V Energolande na nachádza viac ako 30 objektov, aplikácií a interaktívnych expozícií, vďaka ktorým môžeme získať ucelenú informáciu o histórii, prítomnosti a budúcnosti, o tom, ako vzniká elektrická energia, o celkovej potrebe energie pre človeka. Exaktnosť vystriedali po príchode do Jedľových Kostolian športové súťaže, pri ktorých sme boli rozdelení do štyroch družstiev, pričom sme si vyskúšali svoje pohybové zručnosti (práca s loptou, preskok cez švihadlo, skok vo vreci, ...) a učili sa tímovosti. Večer sme zakončili aktivitou súvisiacou s tematickým zameraním dňa – analýza prísloví a porekadiel v odbornom jazyku, tvorba odborných prísloví a porekadiel, skladanie puzzle vedcov.
Streda (12. 6. 2024) bola venovaná slovesnému umeniu, a preto sme ju označili ako Deň s literatúrou. Po raňajkách a rozcvičke sme sa presunuli do Modry, kde sme navštívili Múzeum Ľ. Štúra. Múzeum Ľudovíta Štúra vzniklo v roku 1965 v Modre, mieste Štúrovho posledného odpočinku. Od svojho vzniku sa zameriava na prezentáciu a budovanie zbierkového a študijného fondu najmä k osobnosti Ľudovíta Štúra, a tiež k histórii a kultúrnym i národopisným tradíciám Modry a priľahlého regiónu. V múzeu sme si vypočuli zaujímavosti z jeho života a mali sme možnosť využiť aj interaktívne aktivity múzea približujúce faktografické informácie hravou formou. Po krátkej obedovej prestávke sme sa presunuli k Mohyle Milana Rastislava Štefánika v Brezovej pod Bradlom, ktorá nás oslnila svojou majestátnosťou a ponúkala zaujímavé výhľady, no neostalo len pri tom, mali sme tiež možnosť vypočuť si pútavý, ba až motivačný pohľad na život a pôsobenie M. R. Štefánika. Deň sme zakončili turnajom v prehadzovanej.
Štvrtok (13. 6. 2024) – Deň histórie sme využili na návštevu Nitrianskeho hradu. Vydali sme sa hľadať stratený poklad Nitrianskeho hradu. Keďže nájsť poklad nie je jednoduchá vec, aj pri našom pátraní nás čakali rôzne úlohy. Avšak pre toho, kto pozorne počúval sprievodcu, nebola žiadna úloha veľkým problémom. Navyše každý žiak dostal pomôcku – ilustrovanú brožúrku s úlohami a užitočnými informáciami, ktoré mu pomohli poklad nájsť. Týmto spôsobom sa z našej prehliadky stalo napínavé, musíme dodať, že úspešné, pátranie po poklade, ktoré nás zábavnou formou naučilo veľa o histórii, umení a kultúre. Z Nitry sme sa presunuli do Serede, aby sme rozšírili svoje obzory o, bohužiaľ, smutné udalosti nie tak dávnej histórie. Múzeum holokaustu vzniklo v priestoroch bývalého pracovného a koncentračného tábora v Seredi. Predstavuje autentické miesto viažuce sa k tragickému obdobiu riešenia židovskej otázky na Slovensku počas druhej svetovej vojny. V múzeu sú vystavené dobové dokumenty, fotografie a predmety súvisiace s prenasledovaním Židov na území Slovenska. Jedným z vystavených artefaktov je dobytčí vagón, v ktorom deportovali Židov do koncentračného tábora Auschwitz. Expozičný komplex sa nachádza v piatich pôvodných budovách pracovného a koncentračného tábora pre Židov. Múzeum zároveň slúži aj ako pamätník zavraždeným Židom zo Slovenska, pričom len táborom v Seredi ich prešlo približne 16 000, z ktorých bola väčšina zavraždená počas holokaustu. Deň sme zakončili športovými aktivitami a celkovým vyhodnotením školy v prírode, keďže sa blížil posledný deň.
Piatok (14. 6. 2024) predstavoval akési vyústenie či syntézu celého týždňa – prepojenie umenia, histórie i vedy, označili sme ho ako - Deň tradícií. Po ceste domov sme ešte navštívili Terchovú, kde sme si pozreli atrakciu Minimodel Európa a nemohli sme obísť dominantu Terchovej – sochu Jánošíka.
Plní zážitkov z celého týždňa, počas ktorého sme, už okrem spomínaných aktivít, každé ráno začínali rozcvičkou, pripomínali si etiketu či dôležitosť vzájomného porozumenia, sme sa z Terchovej vybrali už priamo do Prešova.
PhDr. Beáta Kovaľová